Hlad po svete a kulinárske cestovanie - alebo ako premeniť vášne na spôsob života.

Filip Turowski známy ako Głodny Świata, je majiteľom najchutnejšieho blogu o cestovaní a jedle, milovníkom dobrej kuchyne a tiež organizátorom výnimočných kulinárskych workshopov. Ak sa chystáte na zahraničný výlet a neviete, čo jesť, garantujeme – Filip je majster vo svojom odbore. Spýtali sme sa ho, ako sa začalo jeho dobrodružstvo s cestovaním, či je kuchyňa dôležitým prvkom pri spoznávaní kultúry iných krajín a aký nezvyčajný príbeh z jeho ciest mu najviac utkvel v pamäti!

WINGS: Ahoj Filip! Tešíme sa, že si súhlasil podeliť sa s nami o svoje kulinárske cesty. Musíme priznať, že už len pri pomyslení na jedlá, ktoré ukazuješ na svojich sociálnych sieťach, dostávame hlad! Na začiatok zásadná otázka – odkiaľ prišiel nápad stráviť svoj život na cestách?

Filip Turowski: Ahoj! Teším sa, že môžeme hovoriť. Takže odpovedajúc na tvoju otázku – bola to kombinácia niekoľkých vecí. Po prvé, v určitom momente som pocítil, že stála práca ma veľmi obmedzuje a že by som rád trávil ochutnávaním sveta viac ako 26 dní v roku. Po druhé, začal som cítiť silnú vnútornú potrebu urobiť niečo veľké, skvelé a inšpirujúce, čo mi dodá krídla. A po tretie, v tom čase som narazil na niekoľko zaujímavých cestovateľských kníh – na čele s mojou obľúbenou "Predaj chladničku a choď okolo sveta" – ktoré vo mne zasiali semienko nápadu na dlhú, ničím neobmedzenú a slobodnú cestu, ktorá… jednoducho nemá termín ukončenia! Výsledkom toho všetkého bola veľmi dlhá cesta, ktorá ma priviedla tam, kde som dnes – k životu v a z ciest. A poviem ti, že je to naozaj super záležitosť (usmieva sa).

W: Na svojom blogu spomínaš svoj šialený výlet do Tokia. Prečo práve tam? Priťahovala ťa tamojšia kuchyňa, alebo skôr kultúra a výhľady?

FT: No, začať moju veľkú, dlhú cestu práve v Japonsku bolo vlastne výsledkom jazdenia prstom po mape (smiech). Keď som si sadol plánovať svoj výlet, začal som premýšľať, kam som vždy chcel ísť, ale buď som nemal čas, peniaze alebo chuť. Japonsko bolo vždy vysoko na mojom zozname cestovateľských snov – hlavne kvôli odlišnej kultúre a vynikajúcej kuchyni, ktorá si cení čerstvosť, jednoduchosť a najvyššiu kvalitu surovín. Vôbec rád sa vraciam spomienkami na japonskú a kórejskú časť mojej cesty, pretože tam sa dialo veľa magických vecí, ako napríklad pobyt v malom ryokane, tradičnom japonskom penzióne v Japonských Alpách, kde som sedel v rotenburo – vonkajšej kadi s horúcou termálnou vodou – a pozeral na svahy pokryté červenými javormi, alebo trojdňové dobrodružstvo v budhistickom kláštore, kde sme jedli, spali a trávili čas ako mnísi. To sú úžasné spomienky!

W: Tento výlet odštartoval tvoju ročnú cestu okolo sveta, počas ktorej si navštívil až 12 krajín. Môžeš s odstupom času vybrať jedno miesto, ktoré ti najviac utkvelo v pamäti?

FT: To je rozhodne obľúbená otázka všetkých (smiech)! Takže nie, nemôžem, pokiaľ nepridáme pomocnú otázku "z dôvodu…". Každé miesto, ktoré som navštívil, bolo svojím spôsobom výnimočné, hlavne vďaka ľuďom, ktorých som spoznal počas tejto cesty. Avšak je niekoľko zážitkov, ktoré mi najviac utkveli v pamäti, ako napríklad päťdňový trekking cez peruánske hory, ktorý sme ukončili v Machu Picchu, kde sme ho sledovali v prvých lúčoch vychádzajúceho slnka; noc na najväčšej soľnej pláni sveta, bolívijskom Salar de Uyuni; spomínaný pobyt v budhistickom kláštore v Južnej Kórei alebo prvý životný výstup na sopku, aby som videl východ slnka. To boli naozaj magické chvíle!

W:Počas takejto cesty ťa určite stretli nezvyčajné alebo zábavné príhody spojené napríklad s kultúrnymi rozdielmi. Ak by si mal vybrať jednu, ktorú si zapamätal najviac, bola by to...

FT: Číslo, ktoré mi pripravila moja kórejská známa! Keď som bol v Soule, vzala ma so svojím priateľom na rybí trh – okrem nespočetných stánkov tam sú aj malé reštaurácie, kde môžete ochutnať jedlá z rýb a morských plodov. Všetko je tam neuveriteľne čerstvé, takže je to super miesto, ale dostal som veľmi náročnú úlohu – moji známi rozhodli, že MUSÍM ochutnať veľmi tradičnú kórejskú pochúťku, ktorou je sannakji. A teraz pozor, je to trochu makabrózne – sannakji sú nakrájané chápadlá chobotnice, ktoré sa stále trochu hýbu na tanieri… Takže sedím tam turecký sed pri nízkom stolíku, predo mnou sa hýbe tanier a za ním dve usmievavé tváre, ktoré ma s úprimnou sympatiou povzbudzujú, aby som to ochutnal. Tak som ochutnal a pravdepodobne to už nikdy nezopakujem (smiech).

W: A čo sa týka kuchyne? Ktorá krajina ťa prekvapila svojimi národnými jedlami?

FT: Už roky som a asi navždy budem veľkým fanúšikom thajskej kuchyne, ktorú jednoducho najviac obľubujem, ale rovnako vysoko hodnotím indonézsku kuchyňu z Bali – pamätám si, ako som počas mojej prvej cesty na tento ostrov bol ohromený množstvom vegetariánskych a vegánskych jedál, všetkých neuveriteľne aromatických, jednoduchých a veľmi chutných. To je mimochodom jeden z dôvodov, prečo sa na Bali vraciam, aj so svojimi skupinami počas organizovaných výletov. Vždy spolu chodíme do najlepších podnikov za najpríjemnejšími chuťami a trávime pri tanieroch naozaj veľa času.

W: Tak teraz naopak -existuje miesto, ktoré je podľa teba kulinársky nudné a otrepané?

FT: Najmenej sa mi páčila kambodžská kuchyňa – napriek pravidelným cestám tam a testovaniu rôznych jedál a reštaurácií je to pre mňa najmenej inšpirujúca kuchyňa, najmä v porovnaní so susednými krajinami. To môže byť aj trochu kliatba kambodžskej kuchyne – nemá šancu vyhrať v porovnaní s kuchyňou Thajska alebo Vietnamu. Ale aby som bol spravodlivý: aj v Kambodži som občas natrafil na skvelé jedlá!

W: Keď hovoríme o kuchyni v rôznych častiach sveta, určite stojí za zmienku bezpečnosť. Populárny streetfood v Ázii je na jednej strane ľahkým prístupom k regionálnej, často výnimočne chutnej kuchyni, na druhej strane však tieto miesta nie sú nijako kontrolované. Máš rady, ako sa na jednej strane nebáť jesť na takých miestach a na druhej strane to robiť s rozvahou? Existujú vôbec nejaké tipy?

FT: Vždy opakujem – najmä keď beriem svojich cestovateľov na šialené ázijské trhy s jedlom – aby predovšetkým pozorovali. Choďme tam, kde je veľa ľudí, pretože tam je menšia šanca na nečerstvé jedlo. Vyberajme si miesta, kde je para a oheň – woki musia praskať a kotlíky poriadne vrieť. Ak nám niekde zapácha alebo chutí jedlo nepríjemne – obíďme to. Surové mäso alebo ryby na priamom slnku? Ďakujeme, neprosím. Niekto nás nátlakovo pozýva k svojmu stánku, pri ktorom sa nič nedeje? Usmejme sa a pokývame hlavou na znak odmietnutia. Podľa mňa je najdôležitejší zdravý rozum a určité preventívne opatrenia: očkovania, dezinfekčný gél na ruky, vlastné paličky alebo príbor v batohu či probiotiká, ktoré sa snažím pravidelne užívať počas ciest do menej hygienických, horúcich kútov sveta.

W: Vieš si predstaviť cestovanie bez spoznávania nových chutí? Prehliadanie a ponáranie sa do novej kultúry bez kulinárskych zážitkov niektorí môžu vnímať ako neúplné. Ako je to u teba?

FT: To nie je možné! Pre mňa je jedlo, varenie, reštaurácie, kaviarne a pozorovanie ľudí v nich základnou záležitosťou každej cesty! Niekedy sa smejem, že skôr než pôjdem do hotela, idem na kávu (smiech). Jedlo je neoddeliteľnou súčasťou každej kultúry, takže podľa mňa spoznávanie jej bez chuťových pohárikov nemá zmysel.

W: Sledovaním tvojich sociálnych sietí možno nájsť aj rady ohľadom cestovania po Poľsku. Pred tebou je určite ťažká odpoveď… Ktorý región našej krajiny sa ti najviac páčil z hľadiska jedál?

FT: Vždy a neobjektívne – Podlasie! Trochu samozrejme žartujem – vždy budem ambasádorom svojej malej vlasti a myslím, že každý by mal ísť na Podlasie. Ale odpovedajúc na tvoju otázku – myslím, že stojí za to zamerať sa na skvelé reštaurácie, ktoré máme v Poľsku a ktoré v neuveriteľne vďačnom štýle využívajú vlastné regionálne chute. A nezáleží na tom, či je to miesto na Pomorí, Sliezsku alebo Podlasiu – dôležité je, že tam zjeme najjednoduchšie jedlá, vytvorené z najlepších, sezónnych a lokálne získavaných surovín. Často takéto miesta ukazujem na svojich kanáloch a vždy srdečne povzbudzujem – skúšajme v nich modernú, úžasnú poľskú kuchyňu!

W: Tak teraz kontrolná otázka – okrem lásky k samotnému jedlu, prináša ti varenie rovnako veľa radosti? Alebo je to naopak a neznášaš dlhé státie v kuchyni?

FT: Ó áno! Milujem kuchynské experimenty, mám aj svoje obľúbené, overené jedlá, ktorými kŕmim hostí. Ale budem úprimný – pri plánovaní varenia je pre mňa kľúčový čas, preto siaham po jedlách a receptoch, ktoré sú čo najkompaktnejšie, a preto veľmi zriedka trávim v kuchyni viac ako hodinu. To je mimochodom jeden z dôvodov, prečo u mňa vládne wok a ázijské inšpirácie! Tam je varenie naozaj expresné.

W: Na záver ešte jedna krátka, ale pre nás veľmi dôležitá otázka. Ako sa osvedčil náš nový model kufrov z polypropylénu - Heron? Musíme priznať, že si naozaj prvou osobou, ktorá ho testovala, a trochu sme sa obávali, či je všetko v poriadku a či kufre spĺňajú tvoje očakávania...

FT: Môžete byť pokojní (smiech)! Som ohromený nízkou hmotnosťou týchto kufrov – dokonca model v rozmere L, s ktorým som nedávno cestoval, sa zdá byť neuveriteľne ľahký. Veľmi fajn je aj pružnosť materiálu, z ktorého sú vyrobené – myslím, že to môže byť konečne odpoveď na môj problém s preliačinami na kufroch. Až láka po nich poskakovať! (smiech)

W: Veľmi nás teší, že to počujeme a sme radi, že naše kufre splnili tvoje očakávania! Filip, srdečne ti ďakujeme za rozhovor plný zaujímavých príbehov a rád, ktoré určite inšpirujú ešte mnoho ľudí. Prajeme ti ďalšie rovnako chutné cesty!

 

***

WINGS je značka, ktorá dýcha cestovaním, preto chceme zdieľať s vami našu vášeň. Rozhovor s Filipom Turowským (@glodnyswiata) je jednou z plánovaných publikácií venovaných inšpiratívnym výletom. Svoje aktivity vedieme aj v iných komunikačných kanáloch, preto... Sleduj nás, aby si bol v obraze.